na odreagovanie…

Ćlovek, čuj čo ti teraz poviem. Ja planéta Zem, ako si ma raz pomenoval, s nadhľadom sledujem, čo sa deje na mojom povrchu naprieč všetkými kontinentmi.  Nechoval si sa ku mne správne, neprejavoval si voči mne žiadnu úctu, bola som pre teba len prostriedok pre čo najľahšie prežitie tvojej hmotnej existencie bez toho, aby si si uvedomil aké jazvy na mojom tele svojim konaním zanecháš. Pamätám si časy, keď sme boli spolu v úzkom spojení, bral si len toľko koľko si potreboval a bol za to vďačný. Ja som ti poskytovala životné podmienky, aby si mal dostatok zdrojov pre svoje potreby, aby si vedel prežiť tisícky rokov meniacej sa klímy až do dnešných dní. Dostal si sa ako druh na piedestál všetkých mojich detí aj keď si z nich najmladšie a najhlúpejšie. Ako matka cítim, že nie sme si už taký blízky a teraz keď si myslíš, že si dospel staviaš sa ku mne, ako keby si ma viac nepotreboval. Nevážiš si moje ostatné deti a kruto ich využívaš pre uspokojenie svojich zbytočných potrieb, len aby si čo najjednoduchšie premárnil svoj krátky čas, ktorý tu máš predurčený. Vymyslel si si továrne, ktorých výdych je plný toxínov pre moje pľúca, vymyslel si si stroje, ktoré bezhlavo brázdia moje telo, podávaš mi jedy, len aby si mal zo mňa čo najvyšší výnos, zabíjaš mi stromy, len aby si mal čo najviac životného priestoru pre seba, znečisťuješ moju vodu bez ktorej by si neprežil viac ako tri moje obraty, vymyslel si si plasty, ktoré sama neviem upratať a zavadzať budú ešte aj tým, čo raz prídu po tebe. 

A k čomu to všetko ??? Pre tvoje chvíľkové potešenie, pre tvoju túžbu po bezbrehom konzume, hromadení statkov, ktoré tu ostatnú aj v čase keď sa transformuješ opäť do mňa. Preto chápeš, že sa musím aj ja brániť. Človek, nie si tu sám, stačilo.

Nie si nezničiteľný a aby si to chápal dostal si odo mňa zatiaľ len facku v podobe vírusu. Pre teba je to tragédia, plačeš, no pre mňa je to uvoľnenie zovretia a aj keď to nerobím s potešením zaslúžiš si to. Neviem, či si už natoľko rozumný a pochopíš, čo som tým chcela naznačiť. Mám však obavy, že vo svojej podstate nie si predurčený, aby si sa dožil dospelosti. Ak sa nepoučíš, prídu ďalšie , omnoho krutejšie varovania, až kým bude pre teba neskoro. Aj ty si vírusom na mojom tele a ako ten vírus ma ničíš viac ako ktokoľvek pred tebou. Tak sa neľutuj, sme na tom teraz rovnako. Som však silnejšia a vec, že ja bez teba prežijem, ty bezo mňa nie. Si tu zatiaľ príliš krátky čas, aby sme sa už rozlúčili. Máš na výber ako sa budeš ďalej ku mne , živej a neživej prírode správať. Dávam ti ešte čas, aj napriek protestom všetkých, s ktorými sa delíš o môj priestor. Som však skeptická voči tebe, človeče.

OdpovedaťPreposlať